Zákonné ustanovenia dedenia zo závetu platia u nás s novelami už od roku 1951, napriek tomu je však táto úprava závetov a dedenia zo závetov asi najmenej známa a medzi klientmi. Preto by som rád venoval zopár viet tejto problematike.
To že niekto vôbec bude po zomretom dediť vyplýva buď z toho, že ho ako dediča určuje zákon (zákonnému dedeniu som sa venoval v predošlých príspevkoch) alebo z dôvodu, že je ako dedič určený závetom, ktorý zomretý za svojho života spísal.

Ak zomretý nemal deti ani potomkov, môže v závete určit za dediča akúkoľvek osobu, fyzickú ale aj právnickú.

Ak však potomkov mal, títo potomkovia (napríklad deti) majú nárok dediť aj v prípade, ak by takémto potomku v závete neodkázal nič. Tzn. ak poručiteľ vynechá v závete svoje dieťa a dedičstvo odkáže niekomu inému, tak toto dieťa môže namietať neplatnosť tohto závetu a aj napriek tomu dostane buď celý svoj zákonný podiel (maloleté dieťa) alebo polovicu svojho zákonného podielu (plnoleté dieťa). 

Túto neplatnosť pritom netreba namietať žalobou na súde alebo iným nákladným procesom, stačí aby dieťa vyhlásilo, že dediť chce a namieta neplatnosť závetu.

Príklad: poručiteľ mal tri plnoleté deti, spísal však závet, že zanecháva všetok svoj majetok svojej družke, s ktorou po rozvode žil. Jedno z detí vyhlásilo, že s týmto závetom nesúhlasí a namieta jeho neplatnosť. Zákonný podiel tohto dieťaťa je 1/3 k celku a keďže namieta relatívnu neplatnosť závetu, patrí mu z dedičstva polovcia zákonného podielu, tzn. zdedí podiel 1/6 k celku.

Vzhľadom k tomu, že dedenie zo závetu môže priniesť rôzne úskalia a nástrahy, budem sa v ďalších príspevkoch venovať závetom, napríklad ich forme, alebo tomu, ako vydediť svoje dieťa.